Olympský bohovia
Mocná trojka
Zeus - syn Titána Krona a jeho manželky Rheie, najvyšší boh starých Grékov. Nevládol od večnosti, ale na radu svojej matky a s pomocou niektorých bohov a Titánov zvrhol z trónu svojho otca a oslobodil z jeho útrob svojich súrodencov. Narodil sa v jaskyni vrchu Dikté na ostrove Kréta. Pretože sa mu jeho matka nemohla venovať, zverila ho na starosť nymfám Adrástei a Ídai. Zvrhnutím svojho otca Kronosa z trónu sa nestal automaticky najvyšším vládcom. Bohyňa zeme Gaia sa pre kruté potrestanie Titánov hrozne nahnevala, spojila sa s bohom priepastnej tmy Tartarom a priviedla na svet stohlavého obra Týfóna, aby Dia zahubil. Bol taký obrovský, že sa pod ním prehýbala zem. Zeus ho však pomocou bleskov a hromov po ťažkom boji premohol a zhodil takisto ako odbojných Titánov do Tartaru. Potom navrhol bratom ktorí sa spolupodielali na jeho víťazstve, aby sa o vládu rozdelili žrebom. Keď súhlasili, postaral sa, aby si vytiahol najlepší : nebo a zem. Poseidónovi pripadlo more, Hádovi podsvetie. Spočiatku vládol Zeus ako tyran, a dva razy sa dokonca pokúsil vyhubiť ľudský rod. V prvom prípade mu to prekazil Prométheus, stvoriteľ ľudí, ktorý im priniesol oheň a naučil ich všemožným vedomostiam. V druhom prípade práve vďaka týmto získaným vedomostiam sa Diovi zdali ľudia príliš mocní, zoslal na svet potopu. Prométheus však umožnil svojmu synovi Deukaliónovi a jeho manželke Pyrrhe, aby sa zachránili a znovu osídlili svet ľuďmi. Postupne si upevnil svoju moc a dokonca i prepustil na slobodu i svojich bývalých nepriateľov. Jeho vláda len raz bola vážne ohrozená, a to povstaním Gigantov, ktorých však za pomoci ostatných bohov a svojho syna Hérakla bezohľadne potlačil. Hoci bol Zeus absolútnym vládcom, nevládol celkom neobmedzene. Ostatní bohovia a i ľudia mali svoju vôľu a slobodu. Nad všetkými bohmi a ľuďmi, i nad samým Diom, vládlo ešte niečo vyššie, nevyspytateľné a nezmeniteľné : osud. Povrávalo sa síce, že Zeus vládne aj osudu. Bola to však len metafora. Zeus bol podľa dnešného stavu bádania prastarý boh indoeurópskeho pôvodu, príbuzný indickému Djáušovi, podobne ako etruskému Tiniovi a rímskemu Jovovi. Jeho sídlo Gréci umiestnili na horu Olymp.
Poseidón - syn Titána Krona a jeho manželky Rheie, boh mora. Bol jedným z troch najmocnejších gréckych bohov. Poseidónovým sídlom bol nádherný palác v Aigách. Odtiaľ odchádzal na morskom voze ťahanom koňmi so zlatými hrivami. Kým vo svojej ríši mal Poseidón neotrasiteľnú autoritu, s ostatnými bohmi nevychádzal často po dobrom. Súperil s nimi o nadvládu viacerých miest. Jeho manželkou bola Amfitríta, dcéra morského boha Nérea, jeho najmilším synom bol morský boh Tritón. S milenkou nymfou Thoósou mal jednookého syna Polyféma, s nymfou Libyou sidónskeho kráľa Agénora, s nymfou Náidou morského boha Prótea, s bohyňou zeme Gaiou obra Antaia. Jeho synom bol aj athénsky hrdina Théseus, ktorého splodil so ženou athénskeho kráľa Aigea, s Aithrou. Gréci mu zo zvierat zasvätili delfína, býka a samozrejme koňa, ktorého sám stvoril. Zo stromov to bola borovica. Na jeho počesť sa každé dva roky usporadúvali isthmijské hry, ktoré sa významom zaraďovali hneď za olympijské a delfské.
Hádes - syn Titána Krona a jeho manželky Rheie. Bol najstarším Kronovym synom . To, že sa stal bohom podsvetia, úplne vyhovovalo jeho pochmúrnej a neústupnej povahe. Jeho panstvo sa skrývalo v hlbinách zeme a tvorilo ho bezútešná rovina porastená bledými kvetmi divých asfodelov a tieklo cez neho päť riek, ktoré zároveň tvorilo jeho hranice : všetko zmrazujúca rieka Styx, rieka nárekov Acherón, rieka zármutku Kókýtos, ohnivá rieka Pyriflegethón a temná Léthé, ktorej vody dávali zabudnúť na všetko pozemské. Nik zo smrteľníkov sa z podsvetia nikdy nedostal a tak nik presne nevie ako bolo podsvetie rozdelené. Vraj na západe bol Élysion, určené pre večný život duchov spravodlivých ľudí, niekde v hlbinách bol Tartaros, kde si odpykávali večné tresty hriešnici, a v najtmavšej časti ríše tmy bol Erebos, kde mal Hádes svoj palác, z ktorého vládol so svojou manželkou Persefonou. Duchovia mŕtvych sa dostávali do Hádovej ríše cez trhliny v zemi a temné priepasti. Vstupnú bránu do podsvetia strážil trojhlavý pes Kerberos s hadmi na šiji. Prichádzajúcich ochotne púšťal, ale naspäť nepustil nikoho. Z brány viedla cesta k vodám Acherontu a Stygy, cez ktoré prevážal mŕtvych ľudí starec Charón. Za túto službu museli mŕtvi platiť. Z Charónovej bárky putoval každý pred Hádov trón, kde sa musel zodpovedať pred trojicou sudcov, ktorú tvorili Diovi synovia Mínós, Rhadamanthys a Aikos.
Zvyšných desať
HÉRA – dcéra Titána Krona a jeho manželky Rheie, sestra a manželka najvyššieho boha Dia. Keď sa narodila, postihol ju rovnaký osud ako jej súrodencov. Vlastný otec ju prehltol z obavy, že by ho zbavila moci. Oslobodil ju až jej najmladší brat Zeus. V rade bohov pripadla Hére funkcia ochrankyne manželstva. Starala sa o posvätnosť a neporušiteľnosť manželských zväzkov, posielala manželom potomstvo a pomáhala matkám pri pôrode. Diovi porodila tri deti : boha vojny Area, božského kováča a zbrojára Héfaista a večne mladú bohyňu Hébu. Podľa niektorých mýtov porodila aj ochrannú bohyňu pôrodu Eileithýiu. Jej zbrane boli búrky, hmly, hromy a blesky. Zasvätené mala granátové jablko—symbol plodnosti, kukučku—na ktorú sa vraj Zeus premenil, keď sa k nej chcel prvý raz dostať, páva—ktorého oká na rozprestrenom chvoste boli symbolmi hviezdnatého neba, a jastraba.
DÉMÉTÉR – dcéra Titána Krona a jeho manželky Rheie, bohyňa plodnosti zeme a roľníctva. Naučila ľudí obrábať polia. Stala sa tak nielen zakladateľkou roľníctva, ale aj nového spôsobu života ľudí, to je usadlého života v trvalých príbytkoch, ktorý vystriedal ich dovtedajšie kočovné lovectvo a pastierstvo. Súčasne dala ľuďom aj zákony, ktorými sa mali v novom živote správať. S neveľmi významným bohom Íasiónom mala syna Plúta, ktorý sa stal bohom bohatstva. Zeus, ktorý sa predtým márne o ňu uchádzal, z pomsty pre narodenie Plúta, zabil Íasióna bleskom. Nato Diovej sile neodolala a mala s ním dcéru Persefonu, ktorú však Hádes uniesol do podsvetia. Hádes sa s Persefonou oženil. Navyše jej dal ochutnať jadro granátového jablka, a kto raz v podsvetí dačo zjedol, nemohol sa vrátiť k životu na svete. Démétér nato opustila Olymp a zaslala na zem neúrodu. Situácia začala byť neúnosná nielen pre ľudí, ale aj bohov. Zeus to vyriešil kompromisom. Prinútil Háda, aby sa zaviazal, že prepustí Persefonu vždy na dve tretiny roka na svet, a Démétér musela zase dovoliť, aby tretinu roku žila Persefona so svojím manželom v podsvetí. Tak sa aj stalo : keď roľník ukladá na jeseň semená do zeme, odchádza Persefona do ríše mŕtvych a Démétér zo žiaľu prestáva dávať prírode plodnosť. Keď sa však jej dcéra vracia na jar opäť na svet, víta ju s celou prírodou kvetmi a zeleňou.
APOLLÓN – syn najvyššieho boha Dia a jeho milenky Léty, boh svetla a slnka, ochranca života a poriadku, neomylný strelec a veštec. Narodil sa na ostrove Déle, kam sa uchýlila jeho matka pred hadom s dračou hlavou Pýthónom. Keď Apollón vyrástol, zamieril do kraja kde žil Pýthón a po krátkom boji ho zabil. Aby po hadovi nezostala žiadna pamiatka, zmenil doterajšie meno kraja Pýthó na Delfy a na mieste svojho víťazstva založil svätyňu a veštiareň, aby v nej ľuďom oznamoval Diovu vôľu. Chránil ľudí vo vojnách a nebezpečenstvách, zaháňal od nich prírodné pohromy, dával im zdravie a v nemoci ich liečil, staral sa o poriadok stanovený Diom, miloval a odmeňoval dobro a trestal zlo. Bol jedným z najstarších gréckych bohov.
ATHÉNA – dcéra najvyššieho boha Dia, bohyňa múdrosti a víťazne vedenej vojny, ochrankyňa práva, spravodlivosti a umení. O jej pôvode kolujú dve verzie. Prvá verzia tvrdí, že sa narodila z Dia bez matky. Druhá verzia tvrdí, že Zeus zjedol bohyňu múdrosti Métidu, aby jej zabránil porodiť dcéru, ktorá ho podľa veštby mala prevýšiť múdrosťou, a syna, ktorý ho mal prevýšiť silou a zvrhnúť z trónu. Po vyslobodení z jeho hlavy Hermom, vyskočila mu z nej Athéna v plnej zbroji. Podľa symboliky mýtov bola Athéna zosobnená múdrosť a sila Diova. Zeus ju mal zo všetkých svojich dcér najradšej. Bola ochrankyňou miest, snemov, práva, starala sa o deti a nemocných, poskytovala ľuďom blahobyt, bola bohyňou umenia a remesiel. Jej zasvätenými zvieratami bol had a sova.
ARTEMIS – dcéra najvyššieho boha Dia a jeho milenky Léty, bohyňa lovu, zveri, plodnosti prírody a mesiaca. Bola bohyňou maloázijského pôvodu—už Chetiti ju uctievali ako Rutamiš a Lýdovia ako Aritmu. Mýty ju ukazujú skôr ako ženu skôr s tvrdým než láskavým srdcom. Bola pre Grékov ideálom krásy. Bola zobrazovaná s mesiacom, s krídlami v dlhom rúchu alebo ako lovkyňu.
AFRODITA – bohyňa lásky a krásy, najkrajšia z bohýň antických mýtov. Jej pôvod je nejasný. Buď bola Diova dcéra a bohyne dažďa Dióny, alebo sa zrodila z morskej peny, oplodnenej bohom neba Úranom. Bola jednou z najsilnejších bohov, ale i najnestálejších a šťastie ktoré poskytovala, bolo často prchavé. Z jej zásahov do sveta mýtov mala najďalekosiahlejšie následky priazeň, ktorú venovala Paridovi. Gréci jej zasvätili myrtu, ružu, jablko, mak, holubicu, delfína, lastovičku a lipu.
ARÉS - syn Dia a Héry, boh vojny. Pre zložitosť vojnového umenia a nie vždy istého výsledku vojnového ťaženie, si Gréci nevystačili z jedným bohom vojny. Pre vojnu vedenú múdro a teda vojnu víťaznú bola symbolom Palas Aténa. Pre vojnu vedenou slepou zúrivosťou, a teda neistú, bol bohom Arés. Nebolo jediného boja ktorého by sa nezúčastnil. So svojimi synmi Deimosom a Fobosom rozsieval na bojisku smrť spolu s bohyňou sváru Eris a bohyňou vojnového vraždenia Enýó. Napriek tomu ho Gréci zobrazovali ako takmer krásavca, urasteného muža. S Afroditou mal päť detí : Deima, Foba, Eróta, Anteróta a Harmoniu. Považoval sa tiež za praotca národa bojových žien Amazoniek.
HÉFAISTOS - syn Dia a Héry, boh ohňa a kováčstva, zbrojár bohov a staviteľ príbytkov bohov. Narodil sa chromý, a matka ho preto zhodila z Olympu. Keď dospel, ako vyučený kováč zhotovil zlatý trón, ktorý poslal svojej matke. Bol to však dar z pomsty, pretože keď si Héra doň sadla, vyskočili z neho putá, ktoré jej nedovolili vstať a nik z bohov jej nevedel pomôcť. Preto ho bohovia ľsťou priviedli na Olymp, kde po oslobodení svojej matky už ostal naveky. Na Olympe si zriadil kováčsku dielňu, kde vyrábal zbroj nielen pre bohov, ale i ľudských hrdinov. Okrem toho, vystaval svojim božským súrodencom nádherné paláce zo zlata, striebra a medi.
Dionýzos - boh vína, vinohradníctva, úrody, plodnosti a zábavy. Syn Dia a dcéry kráľa Kadma Semely (vnučka Area a Afrodity). Každý rok sa na jeho počesť konali v Aténach slávnosti Dionýzie .Báje mu pripisujú objavenie viniča.
HERMÉS – mal pripisovanú úlohu vo veľa oblastiach:
na začiatku bol Hermes považovaný za boha plodnosti
neskôr ako posol prenášal posolstvá bohov ľuďom a sprevádzal duše mŕtvych do podsvetia; ako božský posol bol aj bohom ciest a pútnikov, ale aj obchodníkov
ďalej bol ochránca hlásateľov, sprievodca pocestných a boh všetkých vynálezov
Hermes bol zbožňovaný aj zlodejmi a básnikmi a považovaný za ich patróna a ochráncu; ako vynálezca lýry bol považovaný za boha hudby
bol aj bohom snov a mágie
je tiež označovaný za ochrancu slnečného znamenia Býka
Bol najšikovnejší, najvynaliezavejší a najľstivejší zo všetkých olympských bohov. Svoje schopnosti dokázal už v prvé dni života: ráno sa narodil (v jaskyni pod vrchom Kyllénou v Arkádii), dopoludnia ušiel z kolísky, napoludnie vynašiel lýru a naučil sa na nej hrať, odpoludnia ukradol bohu Apolónovi 50 kráv (za chvost ich zatiahol do jaskyne, aby zanechali obrátené stopy), večer sa akoby nič vrátil, zakrútil sa do plienok a s najnevinnejším úsmevom zaspal.